7.1.2011 smer Straník - WINTER
… vŕzgajúci sneh, na neprechodených miestach až po kolená, snehová fujavica, cez ktorú nevidno ani na krok, príprava na „MB“ … tak to boli predstavy, ako má vyzerať zimná túra. Po dnešnej skúsenosti však budem musieť za spomínanými zážitkami zájsť o „pár“ metrov vyššie.
Už dlhšie som sa zahrával s myšlienkou absolvovať zimnú túru za uvedených podmienok. Podľa predpovedí počasia som usúdil, že tento piatok to bude asi tohtoročná posledná možnosť, nakoľko hlásia veľké oteplenie, pri ktorom zlezie asi aj ten posledný sneh, ktorý na kopcoch v okolí Žiliny ešte zostal.
Čas je nemenný, a opäť vyrážam podľa možností čo najskôr, aby som mohol byť skôr späť, pretože sa s rodinkou chystáme na výlet. Bolo ale veľmi ťažké vstať ráno o 5:30 za vedomia, že mám dovolenku a mohol by som v posteli ležať až do deviatej. No túžba po ďalšej túre bola silnejšia. O 6:00 opúšťam ešte spiaci byt. Vonku je niečo pod nulou a v okolitých panelových domoch sa rozsvecuje svetlo za svetlom. „Ľavobrežná“ osvetlená lampami od hlavnej cesty ubieha neuveriteľne dlho.
Akosi sa mi nechce, normálne sa mi nechce ísť ďalej. Či už z nedostatku spánku, alebo energie, alebo nálady z tmy a sychravého počasia som po prvý krát zažil, že sa mi jednoducho nechcelo ísť ďalej. Prekonal som nechutenstvo s myšlienkou, že predsa vrátiť sa môžem kedykoľvek …. ako sa však poznám, nevrátim sa …. keď si dám cieľ, tak ho dosiahnem.
V Budatíne som za necelú hodinu a vyberám sa po červenej značke smerom na Straník. Cvakol som si tiež značku, ktorú sme pri minulej túre s Robom do Radole minuli. Je fakt zákerne schovaná a nikoho asi nenapadne, že cesta pokračuje pomedzi domy, ako-keby rovno niekomu do záhrady.
Vchádzam do lesíka ešte za tmy. Človeka napadá všeličo. Opustené záhradné chatky opodiaľ určite skrývajú uzimené telá bezdomovcov. Lesom sa tiahne štipľavý dym, ktorý vychádza z komínov pod horou. Však načo niečo separovať, keď sa to dá spáliť, pomyslím s neodškriepiteľnou iróniou. Urobím ešte jeden záber prebúdzajúcej sa Žiliny spolu s mojim zrýchleným dychom a stúpam na hrebeň Dubňa.
Cesta už známa a nie moc náročná ubieha rýchlo. Na čistinke s výhľadom na Kysuce vidno veľké množstvo áut rútiacich sa do mesta. Vidno, že je pracovný deň. Brieždi sa. Spoza kopcov vidno, ako vstáva slnko, oblačnosť však nedovolí, aby sme sa zvítali.
Za dve hodiny cesty som už pri tabuľke Dubeň a zahryzávam sa s chuťou do vianočky, ktorú som si narýchlo odrezal ešte pred cestou. Raňajky s výhľadom na mesto mi môžete len a len závidieť,.aj keď verím, že veľa z Vás si radšej raňajky vychutnáva v teple svojej kuchyne. Tepová frekvencia klesla, žalúdok sa naplnil, mechúr vyprázdnil a preto môžem pokračovať.
Vyšľapaný chodník, snehu len tak aby sa nepovedalo, a vietor žiadny. Od mojich predstáv o zimnej túre síce ďaleko, ale nebudem náročný a stačí mi to, že mám do čoho aspoň trekové palice zapichávať a nebrodím sa blatom.
Míňam niekoľko výhliadok a oddychových miest s posedením, na ktoré sa určite rád vydám v lete s rodinkou, s ktorou tu posedíme pri ohníku. Vychádzam z lesa a vstupujem na hlavnú cestu smerujúcu do Zástrania. Rozhodujem sa či pôjdem ďalej smerom na Straník, alebo zídem cestou po žltej značke do Tepličky a domov. Pozerám na hodiny a vyberám cestu domov. Na Straník je to ešte určite hodinu tam a hodinu späť čo by mi na návrat nezostávalo moc času. Možno niekedy na budúce.
Cesta s klesaním ubieha veľmi rýchlo a už čoskoro sa dostávam cez prasklinu v protihlučnej stene z Tepličky cez hlavnú cestu na Terchovú k chodníku tiahnúcemu sa až k vodnému dielu. V lete plné parkovisko je opustené a snáď čaká na návštevníkov, ktorí sa chodia korčuľovať na zamrznuté jazero pri Váhu. Pri týchto teplotách však nebudú korčuľovať dlho.
Moja cesta končí. Vchádzam strmým briežkom na sídlisko a teším sa, že som nakoniec odolal a prešiel cestu, ktorú som si naplánoval. Škoda toho Straníku, pretože pri pohľade na hodiny, ktoré ukazovali niečo po desiatej mi bolo jasné, že by som to bol v pohode stihol. Nehovoriac už o tom, že na rodinný výlet sme vyrazili až okolo tretej. Ako som písal - možno na budúce.
Prekvapil ma však nový program v telefóne Sports Tracker, ktorý ukazoval ubehnuté kilometre. Niečo cez 24 km sa mi zdá veľa. Ale zdanie možno klame. Preto, kto budete mať čas a chuť, napíšte mi či tento údaj môžem brať vážne, alebo absolvujeme túto cestu spolu a odmeriame ju presnejšie.
Sports Tracker
čistý čas chôdze : 4h 2min.
vzdialenosť : 24,50 km
energy : 1703,2 kCal
priemerná rýchlosť : 6,1 km/hod.