20.3.2010 smer Horný Hričov a späť
Za zvuku, poludňajších kostolných zvonov a nádherného jarného počasia sa vyberám na moju už tretiu cestu okolím Žiliny, ktorú som tentokrát nasmeroval k Vodnému dielu Horný Hričov a späť. Spočiatku som myslel, že zájdem až k letisku, ale vzhľadom na to, že už to tam nie je ako bývalo, a k lietadlám sa už dnes nedostanete len tak, pretože celé letisko je oplotené rozhodol som sa otočiť už na priehradnom múre spomínaného vodného diela.
Mestskú rušnú časť delí od priemyselnej časti most pre peších, ktorý začína pri starom cintoríne, na ktorý mi zablúdili oči, keď som prechádzal okolo a zamyslel som sa nad spravodlivosťou tohto sveta. Áno tu musíme všetci, len každý dúfa, že to nebude tak skoro.
Po dlhej rovnej ceste a prechode cez hlavnú frekventovanú cestu sa dostávam do mestskej časti Strážov a popri Rajčianke míňam rodinné domy až kým nezbadám záhradné chatky za ktorými ma už čaká prechod po tiahlom úzkom pruhu zeme, ktorý oddeľuje Váh od Strážovských jazier, na ktorých sa držal ešte posledný ľad. Pekná álej lemujúca celú cestu s občasnými lavičkami, kde som neodolal posedieť končila až pri železničnej hlavnej trati medzi Žilinou a Považskou Bystricou.
Chvíľku som musel pokračovať po hlavnej ceste, pretože pás medzi traťou a Váhom bola tak úzka, že by som tadiaľ neprešiel. Neskôr sa rozšírila a umožnila mi kľudnejšiu cestu popri Váhu, kde ma prekvapili rybárske prístrešky vybavené niekedy až - ako sa povie „all inclusive“. Strávený víkend v nich myslím nerobí žiadny problém.
V diaľke už vidím budovu na hrádzi okolo ktorej nakoniec pôjdem, pretože je priamo na hradnom múre vodného diela. Onedlho prekračujem spomaľovacie pruhy ktoré sú pri vstupe do areálu elektrárne, kde je zakázaný prejazd automobilom, chytanie rýb a dokonca aj fotografovanie. SC ukazuje necelých desať kilometrov a čas sa zastavil presne na 14:OO hodine. Priemerná rýchlosť 5km/hod. mi robí radosť. Podľa prepočtov som v polovici cesty. Únava skoro žiadna a noha stále bez bolestí.
Priehradný múr nie je moc dlhý a tak som čoskoro na starej Bytčianskej ceste, kde poza zvodidlá smerujem svoje kroky k jazierkám pri križovatke na Divinku. Posedím chvíľku na lavičke pri vode, občerstvím sa, a pohľadom na pekné prostredie, kde sa s jarou zaplnia brehy rybármi odchádzam smerom na Považský Chlmec. Mal som plán obísť Chlmec popri Váhu, okolo smetiska a strelnice až ku Kysuci. Na moju smolu som sa už z hlavnej cesty ku Váhu nedostal, pretože množstvo firiem popri ceste bolo oplotených a zabraňovali cestu k rieke. Nakoniec som išiel až do Chlmca a vedľajšími cestami som sa dostal k Budatínskemu zámku, ktorý je momentálne po čiastočnej rekonštrukcii.
Prechodom cez železničné koľajnice smerujúce od Žiliny do Čadce sa dostávam do obce Budatín. Spomenul som si na fakt, že pri ceste popri trati na Považskú Bystricu vlastne nešiel ani jeden vlak, kdežto tu som musel čakať kým prejde nákladný vlak a onedlho už z mosta ponad Váh som začul ďalší, ale tentokrát osobný vlak.
Pod mostom sa popri celej ľavej strane Váhu tiahne chodník vedúci až k ceste na Terchovú, kde sa myslím napája na chodník smer Strečno, po ktorom som išiel v mojej prvej ceste. Zo smerovej tabule som sa dozvedel, že uvedená cesta má názov Vetva Žofie Bosniakovej.
Po „vetve“ popri rieke sa dostávam až ku ceste vedúcej popri hypermarkete, kde si uvedomujem, že som zas v meste a plné parkovisko nasvedčuje tomu, ako poniektorí vieme tráviť svoj voľný čas v sobotu popoludní. Pozerám, že po Hlbokej ceste by som si zašiel pekných pár metrov a tak idem popri ceste a chodníkom poslednými krokmi vchádzam na sídlisko Vlčince, kde je aj môj cieľ cesty. Na hodinkách je čas 16:30 a som rád, že tentokrát ma noha nebolí. V minulej túre to bolo nevhodnou vložkou v zimných topánkach, ktoré určite vymením … ale až na jeseň, teraz je totižto jar, na ktorú som sa tak tešil.
Step Counter
čistý čas chôdze : 3h 48min.
vzdialenosť : 21,02 km
energy : 1685 kCal
počet krokov : 24865