Vyhľadávanie

Kontakt

Ján Hantuch
Dobšinského 1615/7
010 08 Žilina SLOVAKIA

........................

hantuch@pobox.sk

28.3.2010 smer Radoľa

 

    Táto túra začala už deň pred termínom malým brífingom, nakoľko tentokrát sme sa na cesty pustili opäť dvaja. Ericha však vystriedal Robo, ktorého sa mi tiež podarilo „zlomiť“ na tieto uletené „prechádzky.“ Cesta a smer boli jasné cez Dubeň na Ostré až do Radole, jednoznačne sme sa však potrebovali dohodnúť na čase odchodu, pretože v noci sa menil čas na letný.

     „Odchod o 8:00 od mosta pri Bille !“ Zvyknutý vyrážať až po obede s plným bruchom som chvíľku zaváhal, ale jedlo si môžeme zobrať so sebou a navrhujem špekáčky, ktoré si opečieme pri oddychovom mieste. Po odsúhlasení času a proviantu sme sa vybrali domov plný očakávania.

    Zmena času „trošku“ ovplyvnila a posunula náš odchod, ale nakoniec sme s hodinovým oneskorením predsa len vyrazili. Mesto opúšťame už za mostom cez rieku Váh, kde máme namierené po červenej trase až na rázcestie, kde by nás zas zelená farba mala dostať na Ostré. Na nešťastie pre nás sme však minuli jednu červenú netypicky umiestnenú šípku a prichádzame do záhradkárskej osady mimo našu trasu. Rozhodujeme sa okamžite a to za priamy výstup smerom na hrebeň Dubňa pomedzi stromy a občas dosť hustý lesný porast. Opustený starý krmelec naznačuje, že tu už pekne dlho ľudská noha nevkročila.

    Po náročnom výstupe, ktorý si vyžiadal svoju daň, sa konečne dostaneme na náš chodník. Prezúvam sa z nových topánok do tenisiek, pretože otlaky už statočne pálili. Musím ich rozchodiť niekde v normálnom teréne, alebo použiť na budúce hrubšie ponožky.

    Nádherný výhľad na celú Žilinu, vodné dielo a časť Malej Fatry nás popohnal a za chvíľku sme v Zástraní, kde už v diaľke vidíme družstvo okolo ktorého musíme prejsť, aby sme sa dostali do sedla na rázcestie kde červenú vymeníme za zelenú, samozrejme trasu.

    Stretávame miestnych ľudí, ktorý pravdepodobne idú z kostola, keďže je nedeľa niečo po desiatej hodine. Popri spomínanom družstve vchádzame do lesa a začína naozajstná romantika, ktorú však občas preruší buď zvuk motorky, auta, alebo kopa smetí od človeka, ktorý má prírodu určite v láske, keď jej doprial toľké dary v podobe zbytkov sadrokartónu, prázdnych nádob od tmelu farieb a ostatných odpadkov. Pozastavujeme sa nad správaním sa občanov bývajúcich v blízkosti tohto lesa, ale záver radšej komentovať na tejto stránke nebudem … nebolo by to vhodné. Ukážka svedčí o všetkom ...

    Je tu rázcestie a pár metrov nás delí od posedenia, kde sa skladáme a rozhodujeme sa pre oddych a malé občerstvenie. Spontánne bez predošlého dohovoru sme sa pustili do príprav. Robo sa púšťa do hľadania suchého dreva, čo bude v týchto časoch problematické, a ja do prípravy špekáčiek a hľadaní vhodného konára, na ktorom ich opečieme. Po menšom štrajkovaní zapaľovača, ktorý naposledy zapaľoval oheň za čias Vikingov, sme sa nakoniec dočkali plameňa a oheň sa nám podarilo rozhorieť. Pod slnečnými lúčmi, za spevu vtákov, s výhľadom na Zástranie, za praskajúceho zvuku ohňa sme netrpezlivo očakávali kým sa špekáčky sfarbia do podoby vhodnej na konzumáciu.

 

   Idylka ako z knižky. Práve tieto chvíle aspoň mňa nabíjajú a dodávajú mi tak potrebnú energiu, ktorej je po zimnom období a starostiach ako sa dozvedám, ktoré máme podobné obaja, tak málo.

     Po občerstvení sa, uhasení ohňa pokračujeme ďalej cez les, rúbanisko, kde po úzkej cestičke prepletenej koreňmi so stromov nás obiehajú cyklisti na horských bicykloch v slušnej rýchlosti. Ešte že ich hrkot bicyklov bolo počuť už zďaleka a stihli sme sa včas uhnúť. Vychádzame z lesa a sme na vrchole zjazdovky na Ostrom, kde sa ešte nachádzajú zbytky snehu. Urobíme spoločné foto

    a vyberáme sa za zvukom rádia šíriaceho sa po celej doline – sme späť v civilizácii, aká škoda. No výdobytky civilizácie nám prinášajú aj určité výhody, akými bol otvorený bufet, kde stretávame už spomínaných cyklistov a dávame si pivko.

 

    Schádzame cestou do Radole, kde už z diaľky počujeme, a podľa hustejšieho výskytu áut zisťujeme, že miestne ihrisko je dejiskom ďalšieho z futbalových zápasov. Cesta je dlhá, a po už prejdených kilometroch celkom unavujúca. Na konci nás však čaká autobusová zastávka z ktorej odchádzame unavení do Žiliny.

    Je príjemné vedieť, že sa dajú tak malý kúsok od domova zažiť situácie, ktoré určite rád zopakujem, buď sám, alebo zas s niekým, kto sa rád pridá a koho z nadšením uvítam.

 

Step Counter

čistý čas chôdze : 4h 56min.

vzdialenosť : 26,54 km

energy : 2100 kCal

počet krokov : 31953

 

 fotogaléria ku článku